REJDOVÁ

História a súčasnosť

Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na terasovej plošine v doline rieky Slaná. Obec tvorí turistické východisko na Stolicu /1476 m.n.m./ a ostatné okolité vrchy , najmä však do unikátne zachovanej prírody NP Slovenský raj.

História

Podľa najstarších prameňov z roku 1808 názvy obce boli : Redé, Redová, Rhedova, Neuhaus. O vzniku Rejdovej kolujú viacej verzií : Ladislav Bartolomeides / 1808 sa domnieval, že obec bola založená baníkmi, ktorí v tomto kraji dolovali meď a železo.

Illa Bálint v Dejinách Gemerskej župy považuje Rejdovú za pôvodnú valašskú obec, ktorej vznik kladie do prvej polovice 15.stor.

Ďalej ju spomína zapisovateľ desiatkov v roku 1551 a tak je pravdepodobné, že vznikla už začiatkom 16. Stor.

Našli sa však ešte staršie zápisy, kedy na území terajšej obce stáli dve osady. Pod názvom Komorovo sa spomína v roku 1427 jedna z osád, ktorá bola drevorubačskou osadou. Z roku 1427 je aj prvá zmienka o osade  Romokovo. Bola to valašská usadlosť, patriaca štítnickým Bebekovcom.

Iné zdroje hovoria, že obec vznikla už v 1.pol. 14.stor. Pôvodná obec bola založená a ležala si 1 km pod dnešnou obcou v miestnej časti Rybník a nazývala sa Rybnica. Neskôr sa však jej názov menil na Nojhaus, Sajoréde, Rómok-vagas, Redová a až nakoniec sa ustálil v dnešnej podobe Rejdová.

Z ľudovumeleckej výroby sa v obci dodnes zachovalo tkanie plátna a pokrovcov, výroba šindľov, výroba bačovského riadu, výroba košíkov a paličkovanej čipky.

Baníctvo, poľnohospodárstvo a pasenie dobytka a oviec a s tým súvisiace remeslá boli hlavnými zdrojmi obživy jej obyvateľov.

V obci sa zachovalo niekoľko drevených zrubových domov a v hornej časti dediny takmer nenarušená zástavba murovaných domov, vrátane rozsiahlych hospodárskych objektov. Najstarší dom v obci pochádza z roku 1764 , ďalšie datovanie je z roku 1830.

Obec v minulosti vlastnila pražiace pece na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie dreva, dva mlyny, dva pivovary, neskoršie obecný dom, ďalej tzv. foľuš na spracovanie súkna z ovčej vlny a pod.

V tomto období vyrástla Rejdová medzi najväčšie valašské obce.

Rejdová je od samého začiatku pastierskou obcou. V 18.stor. chov oviec bol veľmi rozsiahli. Podnikavé obyvateľstvo sa začalo venovať drevárstvu. Postavili píly, kde rezali hlavne dosky. S výrobou šindľov sa stali známi široko-ďaleko. V neskorších rokoch sa obyvatelia obce nezaoberajú už len poľnohospodárskou výrobou , ale aj prácou s kovmi. Pracovali čiastočne v baniach, v kovových hutách a dielňach.

Rejdovčania sa nezaoberali len remeslami, salašníctvom, prácami v lese a v hutách, ale bolo tu ešte aj v polovici 20.stor. rozšírené tkanie plátna a súkna, šitie bohato vyšívaných tradičných kožúškov, súkenných častí odevu a kapcov, paličkovanie hustých pásikových čipiek na čepce.

Zástavbu prevažne z 19.stor. charakterizujú zrubové trojpriestorové domy z drevených trámov, omazané hlinou a natierané väčšinou modrou farbou-šmolkou. Strechy sú šindľové so štítom, lomenicou a polkružím. Podobne ako ostatné horské dedinky má i Rejdová dlhé priechodné dvory s hlbokou zástavbou domov. K takejto podobe vznikla na prelome 19. A 20 stor.

Na konci dvorov sú v zhlukoch postavené hospodárske stavby- stodola, chliev a ovčiareň.

Súčasnosť

Obec Rejdová má v súčasnosti 744 obyvateľov, ktorí žijú poväčšine v rodinných domoch. Z uvedeného počtu je cca 280 Rómov, ktorí sú sústredení na rómskej osade. Obec je kompletne splynofikovaná, verejný vodovod je v správe Obecného úradu.

V obci sa nachádza Základná škola, Materská škola, Škola v prírode, Nákupné stredisko COOP-Jednota, Poľnohospodárske družstvo, Urbárske družstvo a dve pohostinsko-reštauračné zariadenia - Hostinec pod Stolicou, Espresso Jánošík.

V posledných rokoch sa v obci rozvíja cestovný ruch a to hlavne v zime, nakoľko sa v obci nachádza lyžiarske stredisko, s troma vlekmi. Ubytovanie je možné na súkromí , v Škole v prírode a zároveň v obecných ubytovniach /kapacita 50 a 13 lôžok/.

Množstvo chalupárov v obci sa stará o zveľaďovanie starých zchátralých domov, ktoré sú opravované na rekreačné chalupy.

Letná turistická sezóna priťahuje návštevníkov hlavne kvôli krásnej prírode, možnosti turistiky, cykloturistiky, zberu lesných plodov a pod.

Dominantou obce je kostol Svätého Archanjela Michala zo 17.storočia, ktorý je zapísaný v zozname  štátom chránených kultúrnych pamiatok.

V mesiaci júl sa každoročne koná Hviezdicový výstup na najvyšší vrch Slovenského rudohoria Stolicu /1476 m.n.m./